Preskočiť na obsah

Židovské podzemie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Židovské podzemie (hebr. : המחתרת היהודית, angl. : The Jewish Underground) bola židovská teroristická organizácia, tvorená prominentnými členmi izraelského politického hnutia Guš emunim, ktorá existovala v rokoch 1979 až 1984. Vznikla po uzavretí dohôd z Camp Davidu a mala zhruba 25 členov.[1] V jej vedení stáli Jehuda Ecijon, Menachem Livni a Jošua Šošan. Medzi akcie organizácie patrili bombové útoky na palestínskych predstaviteľov (napr. starostu Nábulusu a Ramalláhu), granátové útoky a vražda štyroch palestínskych študentov v Hebrone z roku 1984.[1] Skupina tiež plánovala bombový útok na arabské autobusy a zničenie Skalného dómu a mešity al-Aksá na Chrámovej horeJeruzaleme.[1]

Vražda študentov v Hebrone

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1984 zabili Menachem Livni, Šaul Nir a Uzi Šarbav zo Židovského podzemia štyroch palestínskych študentov islamskej univerzity v Hebrone.[1] Za svoj čin boli odsúdení na doživotné odňatie slobody.[2] Prezident Chajim Herzog však znížil ich trest najprv na 24 rokov odňatia slobody, následne na 15 rokov a nakoniec, v roku 1989, na 10 rokov odňatia slobody, čím umožnil, aby boli dotyční po dvoch rokoch prepustení za dobré správanie.[3][4] Podľa Čejky (2011) vyšlo neskôr najavo, že „hlavným dôvodom zmiernenia trestov bol veľký tlak od premiéra Šamira a ministra spravodlivosti Dana Meridora.“[5]

Útok na mešity na Chrámovej hore

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1984 plánovalo Židovské podzemie útok na zmienené mešity na Chrámovej hore, ktoré zamýšľalo vyhodiť do vzduchu. To mali členovia skupiny previesť 28 náložami, vyrobenými z výbušnín odcudzených z armádnych základní na Golanských výšinách.[6] Vycvičili zvláštnu skupinu, ktorá mala útok vykonať. V dôsledku vnútorných sporov však bola operácia pred svojim prevedením odhalená izraelskou spravodajskou službou Šin Bet.[6] Počas následného vyšetrovania vypovedal jeden z členov Židovského podzemia motívy tohto útoku:[6]

Zničenie mešity na Chrámovej hore popudí milióny moslimov po celom svete. Pravdepodobne dôjde k vojne, ktorá vyústi vo vojnu svetovú. V tejto vojne dôjde k obrovským stratám na životoch. Moslimovia však budú nakoniec zničení. Proces vykúpenia tak postúpi ďalej, až bude všetko pripravené na príchod Mesiáša.

Členovia skupiny, ktorí útok pripravovali, boli odsúdení k doživotnému odňatiu slobody. V roku 1990 im však prezident Herzog ich trest znížil, vďaka čomu boli po šiestich rokoch prepustení.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d ČEJKA, Marek. Judaismus a politika v Izraeli. 3. vyd. Brno : Barrister & Principal, 2009. 278 s. Ďalej len: Judaismus a politika v Izraeli. ISBN 978-80-87029-39-8. S. 229-230.
  2. FISHER, Dan. 3 Members of Jewish Underground Will See Life Sentences Commuted [online]. The Los Angeles Times, 1987-03-18, [cit. 2011-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 3 Israeli Terrorists Are Released In 4th Reduction of Their Terms [online]. The New York Times, 1990-12-27, [cit. 2009-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Documents given to Arabs in Gaza [online]. The New York Times, 1989-06-07, [cit. 2009-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ČEJKA, Marek. Dějiny moderního Izraele. Praha : Grada Publishing, 2011. 351 s. ISBN 978-80-247-2910-7. S. 208.
  6. a b c d Judaismus a politika v Izraeli. S. 240-241
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovské podzemí na českej Wikipédii.